It's over!
Teda, vlastne…takmer. Studijna cast mojho zahranicneho pobytu je sice za mnou, ale par tyzdnov cestovania ma este len caka. a potom styri mesiace prazdnin;) To neznie zle, vsak? No nechcem provokovat – zvlast tych z vas, ktorym sa uz pomaly zmraka na skuskove…
Dnesny prispevok bude bez diakritiky. Pisem vam zo skolskej kniznice, kde mam na vyber medzi anglickou a cinskou klavesnicou, takze asi take su moznosti. Svoj velky kufor i s notebookom som totiz odovzdala do docasnej uschovy na oddelenie zahranicnych vztahov. Snad tam bude v bezpeci, kym si budem cestovat po okoli. Takze tych, co si potrpite na dlzne a makcene prosim o strpenie.
Uplynulych par dni som stravila vypisovanim zaverecnych
testov. Pravdupovediac to bolo celkom bezbolestne, az na par kiksov, ktore sa mi pritrafili. Tak napriklad sa mi podarilo zaspat, ehm. Budik som sice mala nastaveny a zrejma aj zvonil, lenze ja som sa hrala na Sipkovu Ruzenku a zobudila som asi 20 minut po tom, co moji spoluziaci zacali pisat pisomku. To v preklade znamena, ze som znacne meskala (professor sa ma pri prichode spytal, ci sa este stale riadim slovenskym casom… nuz, trapas, ale stavaju sa horsie veci, vsakze;)). Takze namiesto dvoch hodin, som na test mala len cosi viac nez hodinu a ukazalo sa, ze veru nestacilo:( Mrzute na tom celom je, ze zrovna pri tomto predmete zaverecny test tvori 50% znamky (obvykle je to tak 20-30%), a tak mi ostava len dufat, ze prejdem aspon s odretymi usami. Inac by som musela vracat svojej alma mater stipendium, a to iste uznate, by bola vec neprijemna…
Inac, skus
kove tu trva iba dva tyzdne – prvy tyzden je studijne volno a vsetci sa poctivo dusia (kniznica je otvorena non-stop a od 21:00 do 7:00 je kava za polovicu;)); druhy tyzden sa pisu testy. Ustne skusky, pokial viem, sa tu nepraktizuju (asi by to zavanalo neobjektivnostou). Ale zato si studenti dokladne precvicia rukopis. Kazda pisomka trva tak dve-tri hodinky, pocas ktorych sa ocakava, ze student zapismenkuje desatstrankovy odpovedovy harok (su tu aj taki spisovatelia, ktori si uprostred testu vypytaju dalsi zosit). Vacsina testov je open-book, coz znamena, ze decka mozu pri pisani pouzivat akekolvek materialy, len nesmu s nikym komunikovat. Na odpisovanie su tu zvlast citlivi a vsade na skole visia plagaty, aky je to nesvar (“Take stance not glance” a podobne) Aby sa minimalizovalo riziko podvadzania, nootebooky nie su povolene. Uprimne lutujem vyucujucich, ktori tie hory riadkov potom po nas musia citat a lustit tie nase krasopisy. Vysledky pisomiek su zname tak o tri tyzdne, takze zatial cakam na ortiel;)
Pred tym, nez vam prezradim svoje dalsie cestovatelske plany, vam este napisem, ze ma boli pozriet rodicovci:) Pochodila som s nimi svoje oblubene miesta v Singapure a zavitala som i na take, kam som sa za tie styri mesiace akosi nedostala. Ono je to take paradoxne, ale popri tom cestovani kade-tade, som si na taku pocitvu turisticku obhliadku Singapuru vela chvil nenasla. Zakazdym som si totiz povedala, ze este je casu…az kym uz nebolo, ehm.
Prvykrat som napriklad zavitala do miestnej botanickej zahrady. Skvele miesto – vsade pokoj, kopec zelene, jazierka, kvetinky (ja viem, kto by to caka
l;)). Pychou zahrady je orchideovy pavilon, kde pestuju rozne druhy tychto ‘top class’ kvietkov. Singapurci ich asi maju v oblube, kedze jeden specialne vyslachteny druh orchidey – Vanda Miss Joaquim – je narodnou kvetinou Singapuru. Co ma vsak pobavilo, bol ‘zahon slavy,’ kde sme si mohli obhliadnut VIP orchidey. A hadajte, kto tam ma svoj vlastny kvietok? Nuz, medzi inymi i nas pan president a z bratov Cechov Vaclav Klaus s choti;)
Z kabinky najvacsieho vyhliadkoveho kolesa na svete (Singapore Flyer) sme si uzili pohlad na “levie mesto” z vtacej perspektivy. Flyer (165m) je o nieco vyssi ako slavne London Eye, aj ked zrejme by som to nespoznala;) Kazdopadne, dlho si svoje prvenstvo neuzije, kedze snazivi Cinania buduci rok otvoria v Pekingu este vyssi zazrak. Par metrov hore-dole, vyhlad je odtial faktze pekny a clovek sa citi tak trochu nad vecou;)
No a ako by to bolo bez dobreho drinku? Tazko veru:) a tak sme v ramci nasej sights
eeing tour navstivili i New Asia Bar, ktory sa nachadza na 70. poschodi najvyssieho hotela v Singapure. Ja som si dala ‘merlion drink,’ ktory serviruju v specialnom pohari v tvare leva s rybim telom (symbol mesta). Po zapade slnka v bare zhasnu takmer vsetky svetla a zapalia sa sviecky, takze je tam taka prijemna atmosfera. A tak sme si popijali miestne napje a vychutnavali si fascinujuici vyhlad na nocne mesto. Ked raz budem velka a nebudem vediet, co s peniazmi, ta si kupim taky apartman na vysokom poschodi so skvelym vyhladom a velkymi French windows…a vas potom pozvem na drink;)
Nuz, cas sa krati, o cochvila musime odist na letisko. Takze to urychlim: Rano sme
sa rozlucili s nasimi Cinanmi, vumenili si adresy a rozdali darceky na pamiatku. Bookli sme si par leteniek a urobili zbezny plan nasej cesty: Ak nezasiahne viz major, tak zacneme na severe Thajska par dnovym trekom, presunieme sa do Bangkoku (cestou sa zastavime v nejakych mestach), odkial do Kambodze pozriet chramy a naspat do Thajska uzit si slniecka na bielych plazach Phuketu, Krabi ci Ko Phi Phi. Tolko plany. Co z toho sa nam podarilo zrealizovat vam napisem nabuduce.
Teda, vlastne…takmer. Studijna cast mojho zahranicneho pobytu je sice za mnou, ale par tyzdnov cestovania ma este len caka. a potom styri mesiace prazdnin;) To neznie zle, vsak? No nechcem provokovat – zvlast tych z vas, ktorym sa uz pomaly zmraka na skuskove…Dnesny prispevok bude bez diakritiky. Pisem vam zo skolskej kniznice, kde mam na vyber medzi anglickou a cinskou klavesnicou, takze asi take su moznosti. Svoj velky kufor i s notebookom som totiz odovzdala do docasnej uschovy na oddelenie zahranicnych vztahov. Snad tam bude v bezpeci, kym si budem cestovat po okoli. Takze tych, co si potrpite na dlzne a makcene prosim o strpenie.
Uplynulych par dni som stravila vypisovanim zaverecnych
testov. Pravdupovediac to bolo celkom bezbolestne, az na par kiksov, ktore sa mi pritrafili. Tak napriklad sa mi podarilo zaspat, ehm. Budik som sice mala nastaveny a zrejma aj zvonil, lenze ja som sa hrala na Sipkovu Ruzenku a zobudila som asi 20 minut po tom, co moji spoluziaci zacali pisat pisomku. To v preklade znamena, ze som znacne meskala (professor sa ma pri prichode spytal, ci sa este stale riadim slovenskym casom… nuz, trapas, ale stavaju sa horsie veci, vsakze;)). Takze namiesto dvoch hodin, som na test mala len cosi viac nez hodinu a ukazalo sa, ze veru nestacilo:( Mrzute na tom celom je, ze zrovna pri tomto predmete zaverecny test tvori 50% znamky (obvykle je to tak 20-30%), a tak mi ostava len dufat, ze prejdem aspon s odretymi usami. Inac by som musela vracat svojej alma mater stipendium, a to iste uznate, by bola vec neprijemna… Inac, skus
kove tu trva iba dva tyzdne – prvy tyzden je studijne volno a vsetci sa poctivo dusia (kniznica je otvorena non-stop a od 21:00 do 7:00 je kava za polovicu;)); druhy tyzden sa pisu testy. Ustne skusky, pokial viem, sa tu nepraktizuju (asi by to zavanalo neobjektivnostou). Ale zato si studenti dokladne precvicia rukopis. Kazda pisomka trva tak dve-tri hodinky, pocas ktorych sa ocakava, ze student zapismenkuje desatstrankovy odpovedovy harok (su tu aj taki spisovatelia, ktori si uprostred testu vypytaju dalsi zosit). Vacsina testov je open-book, coz znamena, ze decka mozu pri pisani pouzivat akekolvek materialy, len nesmu s nikym komunikovat. Na odpisovanie su tu zvlast citlivi a vsade na skole visia plagaty, aky je to nesvar (“Take stance not glance” a podobne) Aby sa minimalizovalo riziko podvadzania, nootebooky nie su povolene. Uprimne lutujem vyucujucich, ktori tie hory riadkov potom po nas musia citat a lustit tie nase krasopisy. Vysledky pisomiek su zname tak o tri tyzdne, takze zatial cakam na ortiel;) Pred tym, nez vam prezradim svoje dalsie cestovatelske plany, vam este napisem, ze ma boli pozriet rodicovci:) Pochodila som s nimi svoje oblubene miesta v Singapure a zavitala som i na take, kam som sa za tie styri mesiace akosi nedostala. Ono je to take paradoxne, ale popri tom cestovani kade-tade, som si na taku pocitvu turisticku obhliadku Singapuru vela chvil nenasla. Zakazdym som si totiz povedala, ze este je casu…az kym uz nebolo, ehm.
Prvykrat som napriklad zavitala do miestnej botanickej zahrady. Skvele miesto – vsade pokoj, kopec zelene, jazierka, kvetinky (ja viem, kto by to caka
l;)). Pychou zahrady je orchideovy pavilon, kde pestuju rozne druhy tychto ‘top class’ kvietkov. Singapurci ich asi maju v oblube, kedze jeden specialne vyslachteny druh orchidey – Vanda Miss Joaquim – je narodnou kvetinou Singapuru. Co ma vsak pobavilo, bol ‘zahon slavy,’ kde sme si mohli obhliadnut VIP orchidey. A hadajte, kto tam ma svoj vlastny kvietok? Nuz, medzi inymi i nas pan president a z bratov Cechov Vaclav Klaus s choti;) 
Z kabinky najvacsieho vyhliadkoveho kolesa na svete (Singapore Flyer) sme si uzili pohlad na “levie mesto” z vtacej perspektivy. Flyer (165m) je o nieco vyssi ako slavne London Eye, aj ked zrejme by som to nespoznala;) Kazdopadne, dlho si svoje prvenstvo neuzije, kedze snazivi Cinania buduci rok otvoria v Pekingu este vyssi zazrak. Par metrov hore-dole, vyhlad je odtial faktze pekny a clovek sa citi tak trochu nad vecou;)
No a ako by to bolo bez dobreho drinku? Tazko veru:) a tak sme v ramci nasej sights
eeing tour navstivili i New Asia Bar, ktory sa nachadza na 70. poschodi najvyssieho hotela v Singapure. Ja som si dala ‘merlion drink,’ ktory serviruju v specialnom pohari v tvare leva s rybim telom (symbol mesta). Po zapade slnka v bare zhasnu takmer vsetky svetla a zapalia sa sviecky, takze je tam taka prijemna atmosfera. A tak sme si popijali miestne napje a vychutnavali si fascinujuici vyhlad na nocne mesto. Ked raz budem velka a nebudem vediet, co s peniazmi, ta si kupim taky apartman na vysokom poschodi so skvelym vyhladom a velkymi French windows…a vas potom pozvem na drink;) Nuz, cas sa krati, o cochvila musime odist na letisko. Takze to urychlim: Rano sme
sa rozlucili s nasimi Cinanmi, vumenili si adresy a rozdali darceky na pamiatku. Bookli sme si par leteniek a urobili zbezny plan nasej cesty: Ak nezasiahne viz major, tak zacneme na severe Thajska par dnovym trekom, presunieme sa do Bangkoku (cestou sa zastavime v nejakych mestach), odkial do Kambodze pozriet chramy a naspat do Thajska uzit si slniecka na bielych plazach Phuketu, Krabi ci Ko Phi Phi. Tolko plany. Co z toho sa nam podarilo zrealizovat vam napisem nabuduce. 
