Tretí týždeň

Minulý víkend som síce mala času dosť, no bloggovať som akosi nestihla... Ale ja to všetko teraz doženiem;)

Čo robím, keď neštudujem

Môj oficiálny študijný týždeň končí v stredu večer a začína sa mi 5-dňový víkend J Tentokrát som bola na jednej z pre-parties; organizovali to ľudia, ktorých sme stretli v Sleepy Sam’s a rozmýšľali sme, že budeme bývať spolu s nimi (ale nakoniec sme sa rozhodli inak). Nuž, byt to bol veru zaujímavý – nenašla som tam žiaden pravý uhol (všetky steny boli oblé), miestnosti priestranné a takmer prázdne (študenti si ho prenajali ako nezariadený a v IKEI si nakúpili len to najnutnejšie), výhľad na osvetlené mesto skvelý, bazén na nočné kúpanie k dispozícii – skrátka ako stvorený (prenajatý) na parties;) Ani neviem ako, ale postupne sa nás tam nazbieralo cez 50; všetci v dobrej nálade, úsmevy (viac či menej úprimné), vzájomné predstavovanie, rozhovory o cestovateľských zážitkoch, plánoch, prvých dojmoch zo Singapuru a SMU. Asi po dvoch hodinách mi došiel hlas a pomaly sa mi začínala točiť hlava z vínka, a tak som miesto na diskotéku radšej išla do postele;) Takéto sešlosti sú vcelku fajn možnosťou spoznať nových ľudí, ale na nejaké vážnejšie debaty to veru nie je...

Nasledujúce dni som zostala v Singapure; dospala som, čo bolo treba a v podstate som sa len tak flákala;) Nejaký ten čas som strávila v posilňovni a v knižnici, ale nič študijne náročné to nebolo:

- Pozrela som si nejaký film v rámci filmového klubu na škole (sa zapájam do miestneho života;)). SMU intenzívne podporuje svojich študentov v aktivitách rozličného charakteru, a tak je tu x všelijakých klubov a krúžkov. Až na to, že od každého s týchto aktívnych zborov dostanem denne asi 2 maily spamového charakteru, je to fajn – ináč by sa Singapurčania asi uštudovali;)

- Jeden večer sme šli s Dominikovým buddym (Aman – pôvodom z Indie) a pár spolužiakmi zo SMU na blues a na vodnú fajku. Zvláštne bolo, že keď si šíšu objednali Indovia, tak im v podniku povedali, že nemajú žiadnu voľnú, no keď ich o to isté poprosili Nemci, čo boli s nami, tak sa zrazu nejaká našla. Neviem, či to rovno nazvať diskrimináciou...

- V sobotu mala jedna naša spolubývajúca narodeniny, a tak sme na obed všetci išli do čínskej reštaurácie na „hot pot“ – vraj v Číne obľúbený spôsob spoločného stolovania. V podstate sú to švédske stoly, avšak jedlo si varia zákazníci sami na svojom stole. Hygienické to síce nie je a chutné pravdupovediac tiež nie, ale zle mi z toho nebolo a Číňania boli radi;)

- Sobotný večer sme zase strávili zmenou účesu – tentokrát dohola – takže vcelku proces to bol...ešteže Dominik je trpezlivý;)

- Nedeľu som chcela venovať obhliadke Singapuru, ale stihla som si obhliadnuť akurát tak jeden park. Spustila sa totiž séria lejakov, a tak som radšej zašla do najbližšieho Starbucksu, objednala si svoje obľúbené latte a čítala knižku. Možno by som mala dať prednosť miestnej káve, ale akosi mi tá ich „kopi“ moc nechutíL, a tak aspoň v takýchto situáciách viem oceniť globalizáciu;)

- K menej veselým highlightom týždňa patrí strata môjho obľúbeného fotoaparátu. Vlastne to bol jediný, ktorý som mala, a tak väčšina z popísaných momentov nie je vizuálne zdokumentovaná:( Vypísala som asi štyri protokoly o strate (vtipné bolo, že chceli vedieť kedy a kde presne som foťák stratila;)), ale doteraz sa žiaden poctivý nálezca neozval. Vyzerá to teda, že si kúpim nový, na ktorý si budem dávať väčší pozor, ehm.

Čo nemám robiť

Singapur je pomerne známy svojimi prísnymi pravidlami. Väčšina miestnych tieto normy akceptuje bez toho aby riešili, či sa nejedná o prílišné obmedzovanie osobnej slobody (to my by sme sa asi búrili proti niektorým z tých zákazov) – nie som si však istá, či je to spôsobené vysokými pokutami a inými nepríjemnými trestami, alebo akousi prirodzenou poslušnosťou Singapurčanov. Pre úplnosť však treba dodať, že ani tu nie sú všetci svätí, ale nájdu sa aj takí, čo v pohode chodia cez červenú či mimo vyznačený priechod (priznávam, že aj mne sa to stáva, ale zatiaľ bez finančného postihu;))

To, že je tu zakázané odhadzovanie odpadkov, nespôsobné prechádzanie cez cestu, konzumácia/predaj/prechovávanie drog, predaj a import žuvačiek som vedela, prekvapilo ma ale, že protizákonné je napríklad aj močenie na ulici či nespláchnutie záchoda;) Niežeby som doma nesplachovala, ale príde mi to také zvláštne, že tu je to moja zákonná povinnosť.

Pokiaľ ide o drogy, tak mi držte palce, aby mi do batožiny, či do vrecka nikto nič nevpašoval. Stačí, že u mňa nájdu 15g heroínu či 30g kokaínu a mandatórnemu trestu smrti sa nevyhnemL

Jedného spolužiaka (Tima, ktorý žije v Singapure asi dva roky, ale pôvodom je Holanďan) som sa pýtala, ako je to so singapurským „totalitným režimom.“ Oficiálne je totiž Singapur parlamentnou republikou so slobodnými voľbami. V tých však prekvapivo zakaždým zvíťazí tá istá strana... Opozičné názory, a vlastne akákoľvek kritika vládnej moci, nie je žiaduca. Pomerne extenzívne sa vraj v takýchto prípadoch vykladá zákon, podľa ktorého je možné potrestať toho, kto narúša „sociálnu harmóniu.“