Picton
Po asi trojhodinovej plavbe sme zakotvili v prístave Picton – veľmi sympatické mestečko. Trochu sme sa poprechádzali po okolí, na opustenej pláži sme si dali obed a po nekonečných serpentínach lemujúcich pobrežie sme dorazili do Nelsonu. Tam na nás už v hosteli čakal teplý čokoládový koláč so zmrzlinou :) (volajú to tu chocolate (bread) pudding).
Abel Tasman
Ráno sme mali namierené do národného parku Abela Tasman – na fotkách v Lonely Planet to tam vyzeralo krásne! Ono aj naživo
to bolo fajn, len škoda, že nám počasie moc neprialo. Celý deň sa schyľovalo k búrke, ku ktorej sa nakoniec aj schýlilo a my sme kvalitne zmokli.Parkom vedie obľúbená trasa, ktorá sa dá prejsť asi za tri dni. Prespať sa dá v jednoduchých chatkách (treba si však vopred zarezervovať miesto). Tí, čo nemajú toľko času, môžu si objednať „vodný taxík.“ Túto možnosť sme vyžili aj my. Vybrali sme sa na niekoľko hodinovú prechádzku popri pobreží a (keď už sme boli dostatočne mokrí) nechali sme sa naspäť odviezť člnom. Kvôli dažďu a vlnám to bola celkom akčná jazda;)
Noc sme strávili v super hosteli (Lazy Cow sa volal) v mestečku Murchison – bol to vlastne rodinný dom, ktorý domáci prenajímali turistom. V obývačke horel oheň v krbe, na stole boli kadejaké hlavolamy a na vankúši každého čakal balíček cukríkov. Pozreli sme predpoveď počasia, vysušili si mokré veci, od pána domáceho sme si nechali poradiť, čo sa oplatí vidieť v okolí a ráno sme vyrazili smerom k ľadovcom.
Ľadovce – Franz Josef and Fox Glacier
Cestou sme sa zastavili
na skalách, kde sa zdržiava kolónia tuleňov – strašne zlaté tvory! A nevynechali sme ani Pancake rocks – skaly, ktoré vyzerajú akoby boli zložené z kamenných platní naskladaných na seba (niektorým to pripomína kopec palaciniek, podľa čoho dostali aj názov).Večer sme došli do dedinky
Franz Josef, ktorá sa nachádza na úpätí ľadovca. V chatke s nami býval jeden Angličan, riadny polyglot (hovorí asi 6 jazykmi), ktorý sa prednedávnom sa začal učiť češtinu. Sme si pozerali učebnicu, ktorú používa – plná užitočných viet typu: „Ještě pivečko?“ „Tak jo, ale jenom jedno.“ ;)
Ráno sme šli skúsiť šťastie, či sa počasie neumúdri, že by sme mohli zhliadnuť aspoň na chvíľu ľadovec. Ale neumúdrilo sa, a znovu sme zmokli. A tak sme radšej na pár hodín zakotvili v horúcich bazénoch a dúfali sme, že sa v dohľadnej dobe vyčasí.
V miestnom informačnom centre, kde pracovala jedna Češka, sme si zarezervovali nocľah v dedinke pod ďalším ľadovcom. Nakúpili sme cestoviny, tuniaka, kukuricu a spravili sme si klasickú intrákovú večeru (a veruže dobrá bola!).
Podľa predpovede počasia malo byť ďalší deň ráno konečne pekne, ale postupne sa malo zatiahnuť. To nás prinútilo vstať skôr a vyraziť hneď ráno na ľadovec Fox Glacier
.Tentokrát nám síce počasie prialo, ale k ľadovcu sme nemohli, lebo vraj padajú skaly... Tak sme naštartovali
autíčko a vyrazili smerom k fotogenickému jazeru Mattheson, v ktorého hladine sa odrážajú zasnežené končiare hôr. Po príjemnej 
prechádzke okolo jazera, sme sa naraňajkovali v kaviarni s výhľadom na hory. Slniečko svietilo, a tak sme sedeli na terase, popíjali capuccino a kochali sa výhľadom...no proste – komu lepšie?;)Po raňajkách sme sa vybrali naspäť k ľadovcu Franz Josef. A...mali sme šťastie tentokrát. Pršať nezačalo, a tak sme si ho mohli obhliadnuť z blízka (na výstup sme ale nešli) – je to faktže impozantná masa ľadu a skál.
Arthur’s Pass
Naše novozélandské putovanie končilo v Christchurch, a tak sme sa potrebovali zo západného pobrežia ostrova dostať na východné. Je možné vybrať si medzi niekoľkými horskými
priesmykmi. My sme prešli Arthur’s Passom, kde sme prespali v jednej mini dedinke.Ráno sme sa vyštverali k miestnemu vodopádu, a pokračovali sme smerom na východ. Slečna v informačnom centre nám odporučila, aby sme sa zastavili v oblasti Kura Tawhiti – populárne miesto pre skalolezcov. V blízkosti sa natáčali niektoré scény z Letopisov
Narnie (tá záverečná bitka s Bielou čarodejnicou). Celkovo je to taký malebný kraj – malé kopčeky s roztrúsenými skalami a stádami pasúcich sa ovečiek. Ináč, NZ je notoricky známy počtom oviec, a nevravím, že tam nie sú, ale zas čakala som, že ich bude viacej...Christchurch
Podvečer sme dorazili do Christchurch, vyviezli sme sa lanovkou na Mt. Cavendish, odkiaľ sme si obzreli mesto z vtáčej perspektívy. Ďalší deň ráno sme absolvovali rýchlo-obhliadku centra. Zase raz, na to že tam žije nejakých 300 tisíc ľudí mi to prišlo veľmi pokojné.
Poobede sme Karlosa odprevadili na letisko a my sme vyrazili do neďal
ekého francúzskeho mestečka Akaroa. Cestou sme ochutnali syr v miestnej syrárni a boli by sme
ochutnali aj vínko, kebyže vinica nebola zatvorená. Poprechádzali sme sa po prístave a s poslednými lúčmi slnka sme sa serpentínami vrátili naspäť do Christchurch. Nakúpila som suveníry, napísala posledné pohľadnice a skoro ráno už som sedela v lietadle, smer Melbourne. Tu ma večer čakal „krížový výsluch“ svedkov (v rámci jedného z predmetov), a tak bolo príhodné začať študovať materiály...
No comments:
Post a Comment