Zdravím všetkých ;)
Pred niekoľkými dňami som sa vrátila z Nového Zélandu a keďže som sa v škole neukázala asi tri týždne, mám v najbližšej dobe o zábavu postarané, ehm. No ale dnes je nedeľa a vtedy "se nedelá" (ani neštuduje), a tak mám čas vám napísať, čo sa posledných pár týždňov dialo v týchto končinách.
Ocino s maminou sa rozhodli, že prídu navštíviť svoju dcérenku, ktorá je chúďa na opačnom konci sveta sama, a ktovie, či sa jej necnie za domovom... a tak 21/3 v noci pri
stáli na letisku v Melbourne a rodinná dovolenka sa mohla začať;)
Po obligatórnej obhliadke mesta sme boli spolu v zoo, kde som po prvýkrát videla naživo kengury;) Bola som prekvapená, že nás k nim pustili tak blízko. Musím povedať, že melbournská zoo ma príjemne prekvapila – zvieratá tu majú zo všetkých možných kútov sveta (ja viem, to tak v zoo obvykle býva; ale tu je to faktže pestré), je starostlivo udržiavaná a celkovo to prostredie pôsobí prirodzene.
Kým ja som sedela v škole na prednáškach a snažila sa zapisovať si všetky tie múdra, čo na nás profesori chrlia, rodičovci absolvovali Great Ocean Road. Po večeroch sme riešili plán cesty na najbližšie týždne v miestnych krčmách sme skúšali, či to austrálske pivo predsa len v niektorej z nich nebude chutiť lepšie, ehm. Večer pred odletom sme sa vybrali na St. Kilda Beach. Západ slnka sme síce tesne zmeškali, ale zato sme videli tučniaky ako vychádzajú z mora na skaly, kde zvyčajne trávia noc.
Hamilton Island
i na severovýchodné pobrežie Austrálie – na ostrovy Whitsundays (ktoré sú súčasťou Veľkej korálovej bariéry) – presnejšie, na ostrov Hamilton. Let bol v pohode, len nás trochu zmiatla zmena času. Leteli sme smerom na severovýchod, a tak sme čakali, že ak sa čas vôbec bude meniť, tak že bude o hodinu viac. Lenže ono bolo o hodinu menej, lebo nie všetky štáty v Austrálii prechádzajú z letného času na zimný...
Na Hamiltone sme pristáli na miniatúrnom letisku, kde nás privítala slečna delegátka. Odovzdala nám kľúče od nášho „
buggy car“ a po rýchlokurze šoférovania tohto zázraku sme sa odviezli do nášho apartmánu. „Buggy car“ je také mini autíčko, čo sa používa pri hraní golfu. Jazdí buď na elektriku alebo na benzín a na ostrove je prevažujúcim dopravným prostriedkom. Ináč je to veľmi praktické, ekologické a môže to šoférovať aj vero;) Delegátka nám vysvetlila, čo kde nájdeme, upozornila nás, že im to tam nemáme zničiť a na otázku, či je pravda, že sa tam vyskytujú žraloky, odpovedala s veľavravným úsmevom: „Oh yeah, sharks are everywhere.“ („Ale áno, žraloky sú predsa všade.“) Ale, že vraj sa nestáva veľmi často, že by niekoho zjedli... To nás ukľudnilo.
Bývali sme hneď pri mori a z balkóna sme mali skvelý výhľ
ad na susedné
ostrovy i na pláž, ktorá sa pri prílive a odlive menila na nepoznanie. Spoločnosť nám robili papagáje (a ďalšie vtáky, ktoré netuším, ako sa volajú, ale boli krásne a dotieravé), občas sa v korunách paliem mihol netopier a po stenách pobehovali jašteričky. Scenéria ostrova bola veľmi pekná, zvlášť z vyhliadky na vrchu kopca.
Avšak celkovo tam toho moc nebolo – niekoľko hotelov, o niečo viac súkromných víl (ktoré však poväčšine majitelia nemôžu
používať ako rezidencie ale musia ich prenajímať turistom), pár bazénov a utešený prístav s kaviarňami, reštauráciami a kotviacimi jachtami.
Whitsundays sú populárnou dovolenkovou destináciou, hlavne kvôli jachtingu a krásnym plážam s bielym pieskom. I keď ostrov Hamilton je sopečného pôvodu, mnohé susedné ostrovy sú koralové, a denne sa tam organizujú výlety spojené so šnorchlovaním a potápaním. Ja som sa úprimne tešila, že sa budem po dlhej dobe znovu potápať (a aj potápačský preukaz mi môj drahý braček stihol poslať, ďakujem), no ale stala sa taká vec, že nás predbehol cyklón – týždeň pred našou návštevou sa tadiaľ prehnal cyklón Ului, ktorý (okrem iného) poriadne zamútil vodu. A tak, keď sme sa boli šnorchlovať, viditeľnosť bola asi 3 centimetre, čo v praxi znamenalo, že koralov som sa najprv dotkla a až potom som ich zbadala... Takže potápanie som musela oželieť.
Ale zato som si vyskúšala plachtenie;) Každé ráno sa na našej pláži konala asi hodinová inštruktáž a jedného dňa sme sa s tatinom prihlásili i my. Asi som celkom nepochopila, o čo ide, ale páčilo sa mi to a loďka sa hýbala dopredu pomerne rýchlo. Len keď sme sa ocitli nebezpečne blízko pri skalách, radšej som riadenie prenechala ocinovi ;). S maminou sme zas na
vštívili miestny ekumenický kostolík. Pán farár si na pomoc doniesol CD prehrávač a (keďže zbor nebol) v príhodnej chvíli stlačil gombík na ovládači a už sa kostolom niesli gospelové songy;)
Po pár dňoch leňošenia sme odovzdali bugginku slečne delegátke, a na mini letisku sme čakali na lietadlo do Sydney. Pán sekuriťák si ma vybral ako náhodnú obeť na kontrolu, či neprenášam výbušniny. Neviem, čím som vzbudila podozrenie, ale keďže som si všimla tabuľku s nápisom „Please refrain from comments on security measures.“ (Prosíme, zdržte sa poznámok ohľadne bezpečnostných opatrení.), tak som sa bez rečí nechala skontrolovať (iba som slušne odmietla ponuku, aby ma prehliadol osamote, bez dohľadu verejnosti).
Sydney
čer 31/3, hotel sme mali zarezervovaný vopred, a keďže sme museli čakať asi 15 minút, kým nám pripravia izby, dostali sme ako odškodné dve fľašky vína (to bolo asi po prvýkrát v Austrálii, čo som pila víno z fľaše s korkom. Neviem z akého dôvodu tu aj dobré vína stáčajú do fliaš, ktoré majú šroubovací uzáver. Btw. Ako sa spisovne po slovensky povie „šroubovaci“?).
Ráno som sa zobudila akosi skoro a z postele som sa mohla pozerať na východ slnka nad operou – faktže skvelý výhľad! Operu sme si boli obzrieť aj z blízka, ale podľa mňa je z diaľky oveľa pôsobivejšia. Keďže bol krásny slnečný deň, vybrali sme sa loďkou do obľúbenej štvrte Manly a po návrate sme si spravili piknik v Kráľovských botanických záhradách. Na rozdiel od našich parkov tam majú ceduľky, ktoré priamo povzbudzujú návštevníkov, aby chodili po tráve, objímali stromy atď. („Please walk on the grass. We also invite you to hug the trees, picnic on the grass and talk to the birds (but please don’t feed them)“). Napapaní sme sa boli poprechádzať po Harbour Brigde. Z pochodovania po vonkajšom oblúku
mosta spravili akože adrenalínový zážitok, za ktorý si od vás vypýtajú 200 AU$, čo mi prišlo i na austrálske pomery trochu prestrelené. My sme sa prešli po normálnom chodníku, čo je (zatiaľ) zadarmo, a výhľad na prístav je aj odtiaľ pekný. Deň sme zakončili v akváriu, kde sme si mohli dôkladne poobzerať všetky rady ostrých žraločích zubov – po tejto obhliadke by som veru nechcela skončiť v blízkosti žiadneho z nich. Ale zato tučniaky, raje, dugongy a ďalšie zvery boli veľmi milé.
Na druhý deň bol Veľký piatok, čo je v Austrálii jeden z najväčších sviatkov. Obchody a mnohé reštaurácie boli pozatvárané, ulice poloprázdne (asi boli všetci v kostoloch...alebo na dovolenke). Ja som nasadla na
vláčik a potom na autobus a ocitla som sa na jednej z najznámejších austrálskych pláží – Bondi Beach – veľké vlny, opálení surfisti, pohodová atmosféra. Cestou späť som sa zastavila vo štvrti s pochybnou povesťou – Kings Cross – ale ešte asi nebola dosť tma na to, aby som sa tam bála. Na obradoch som bola v impozantnej katedrále; aj keď bola fakt obrovská, všetky miesta boli obsadené. Večer sme sa so Sydney rozlúčili plavbou po Darling Harbour a ďalší deň sme už mali namierené na Nový Zéland.
Pred niekoľkými dňami som sa vrátila z Nového Zélandu a keďže som sa v škole neukázala asi tri týždne, mám v najbližšej dobe o zábavu postarané, ehm. No ale dnes je nedeľa a vtedy "se nedelá" (ani neštuduje), a tak mám čas vám napísať, čo sa posledných pár týždňov dialo v týchto končinách.
Ocino s maminou sa rozhodli, že prídu navštíviť svoju dcérenku, ktorá je chúďa na opačnom konci sveta sama, a ktovie, či sa jej necnie za domovom... a tak 21/3 v noci pri
stáli na letisku v Melbourne a rodinná dovolenka sa mohla začať;)Po obligatórnej obhliadke mesta sme boli spolu v zoo, kde som po prvýkrát videla naživo kengury;) Bola som prekvapená, že nás k nim pustili tak blízko. Musím povedať, že melbournská zoo ma príjemne prekvapila – zvieratá tu majú zo všetkých možných kútov sveta (ja viem, to tak v zoo obvykle býva; ale tu je to faktže pestré), je starostlivo udržiavaná a celkovo to prostredie pôsobí prirodzene.
Kým ja som sedela v škole na prednáškach a snažila sa zapisovať si všetky tie múdra, čo na nás profesori chrlia, rodičovci absolvovali Great Ocean Road. Po večeroch sme riešili plán cesty na najbližšie týždne v miestnych krčmách sme skúšali, či to austrálske pivo predsa len v niektorej z nich nebude chutiť lepšie, ehm. Večer pred odletom sme sa vybrali na St. Kilda Beach. Západ slnka sme síce tesne zmeškali, ale zato sme videli tučniaky ako vychádzajú z mora na skaly, kde zvyčajne trávia noc.
Hamilton Island
(fotky: http://picasaweb.google.com/veronika.sebekova/10AUSSIEHamiltonIslandWhitsundays)
Ráno 26/3 sme odletel
i na severovýchodné pobrežie Austrálie – na ostrovy Whitsundays (ktoré sú súčasťou Veľkej korálovej bariéry) – presnejšie, na ostrov Hamilton. Let bol v pohode, len nás trochu zmiatla zmena času. Leteli sme smerom na severovýchod, a tak sme čakali, že ak sa čas vôbec bude meniť, tak že bude o hodinu viac. Lenže ono bolo o hodinu menej, lebo nie všetky štáty v Austrálii prechádzajú z letného času na zimný...Na Hamiltone sme pristáli na miniatúrnom letisku, kde nás privítala slečna delegátka. Odovzdala nám kľúče od nášho „
buggy car“ a po rýchlokurze šoférovania tohto zázraku sme sa odviezli do nášho apartmánu. „Buggy car“ je také mini autíčko, čo sa používa pri hraní golfu. Jazdí buď na elektriku alebo na benzín a na ostrove je prevažujúcim dopravným prostriedkom. Ináč je to veľmi praktické, ekologické a môže to šoférovať aj vero;) Delegátka nám vysvetlila, čo kde nájdeme, upozornila nás, že im to tam nemáme zničiť a na otázku, či je pravda, že sa tam vyskytujú žraloky, odpovedala s veľavravným úsmevom: „Oh yeah, sharks are everywhere.“ („Ale áno, žraloky sú predsa všade.“) Ale, že vraj sa nestáva veľmi často, že by niekoho zjedli... To nás ukľudnilo.Bývali sme hneď pri mori a z balkóna sme mali skvelý výhľ
ad na susedné
ostrovy i na pláž, ktorá sa pri prílive a odlive menila na nepoznanie. Spoločnosť nám robili papagáje (a ďalšie vtáky, ktoré netuším, ako sa volajú, ale boli krásne a dotieravé), občas sa v korunách paliem mihol netopier a po stenách pobehovali jašteričky. Scenéria ostrova bola veľmi pekná, zvlášť z vyhliadky na vrchu kopca.Avšak celkovo tam toho moc nebolo – niekoľko hotelov, o niečo viac súkromných víl (ktoré však poväčšine majitelia nemôžu
používať ako rezidencie ale musia ich prenajímať turistom), pár bazénov a utešený prístav s kaviarňami, reštauráciami a kotviacimi jachtami.Whitsundays sú populárnou dovolenkovou destináciou, hlavne kvôli jachtingu a krásnym plážam s bielym pieskom. I keď ostrov Hamilton je sopečného pôvodu, mnohé susedné ostrovy sú koralové, a denne sa tam organizujú výlety spojené so šnorchlovaním a potápaním. Ja som sa úprimne tešila, že sa budem po dlhej dobe znovu potápať (a aj potápačský preukaz mi môj drahý braček stihol poslať, ďakujem), no ale stala sa taká vec, že nás predbehol cyklón – týždeň pred našou návštevou sa tadiaľ prehnal cyklón Ului, ktorý (okrem iného) poriadne zamútil vodu. A tak, keď sme sa boli šnorchlovať, viditeľnosť bola asi 3 centimetre, čo v praxi znamenalo, že koralov som sa najprv dotkla a až potom som ich zbadala... Takže potápanie som musela oželieť.
Ale zato som si vyskúšala plachtenie;) Každé ráno sa na našej pláži konala asi hodinová inštruktáž a jedného dňa sme sa s tatinom prihlásili i my. Asi som celkom nepochopila, o čo ide, ale páčilo sa mi to a loďka sa hýbala dopredu pomerne rýchlo. Len keď sme sa ocitli nebezpečne blízko pri skalách, radšej som riadenie prenechala ocinovi ;). S maminou sme zas na
vštívili miestny ekumenický kostolík. Pán farár si na pomoc doniesol CD prehrávač a (keďže zbor nebol) v príhodnej chvíli stlačil gombík na ovládači a už sa kostolom niesli gospelové songy;)Po pár dňoch leňošenia sme odovzdali bugginku slečne delegátke, a na mini letisku sme čakali na lietadlo do Sydney. Pán sekuriťák si ma vybral ako náhodnú obeť na kontrolu, či neprenášam výbušniny. Neviem, čím som vzbudila podozrenie, ale keďže som si všimla tabuľku s nápisom „Please refrain from comments on security measures.“ (Prosíme, zdržte sa poznámok ohľadne bezpečnostných opatrení.), tak som sa bez rečí nechala skontrolovať (iba som slušne odmietla ponuku, aby ma prehliadol osamote, bez dohľadu verejnosti).
Sydney
(fotky: http://picasaweb.google.com/veronika.sebekova/10AUSSIESydney)
Do Sydney sme doleteli podve
čer 31/3, hotel sme mali zarezervovaný vopred, a keďže sme museli čakať asi 15 minút, kým nám pripravia izby, dostali sme ako odškodné dve fľašky vína (to bolo asi po prvýkrát v Austrálii, čo som pila víno z fľaše s korkom. Neviem z akého dôvodu tu aj dobré vína stáčajú do fliaš, ktoré majú šroubovací uzáver. Btw. Ako sa spisovne po slovensky povie „šroubovaci“?).Ráno som sa zobudila akosi skoro a z postele som sa mohla pozerať na východ slnka nad operou – faktže skvelý výhľad! Operu sme si boli obzrieť aj z blízka, ale podľa mňa je z diaľky oveľa pôsobivejšia. Keďže bol krásny slnečný deň, vybrali sme sa loďkou do obľúbenej štvrte Manly a po návrate sme si spravili piknik v Kráľovských botanických záhradách. Na rozdiel od našich parkov tam majú ceduľky, ktoré priamo povzbudzujú návštevníkov, aby chodili po tráve, objímali stromy atď. („Please walk on the grass. We also invite you to hug the trees, picnic on the grass and talk to the birds (but please don’t feed them)“). Napapaní sme sa boli poprechádzať po Harbour Brigde. Z pochodovania po vonkajšom oblúku
mosta spravili akože adrenalínový zážitok, za ktorý si od vás vypýtajú 200 AU$, čo mi prišlo i na austrálske pomery trochu prestrelené. My sme sa prešli po normálnom chodníku, čo je (zatiaľ) zadarmo, a výhľad na prístav je aj odtiaľ pekný. Deň sme zakončili v akváriu, kde sme si mohli dôkladne poobzerať všetky rady ostrých žraločích zubov – po tejto obhliadke by som veru nechcela skončiť v blízkosti žiadneho z nich. Ale zato tučniaky, raje, dugongy a ďalšie zvery boli veľmi milé.Na druhý deň bol Veľký piatok, čo je v Austrálii jeden z najväčších sviatkov. Obchody a mnohé reštaurácie boli pozatvárané, ulice poloprázdne (asi boli všetci v kostoloch...alebo na dovolenke). Ja som nasadla na
vláčik a potom na autobus a ocitla som sa na jednej z najznámejších austrálskych pláží – Bondi Beach – veľké vlny, opálení surfisti, pohodová atmosféra. Cestou späť som sa zastavila vo štvrti s pochybnou povesťou – Kings Cross – ale ešte asi nebola dosť tma na to, aby som sa tam bála. Na obradoch som bola v impozantnej katedrále; aj keď bola fakt obrovská, všetky miesta boli obsadené. Večer sme sa so Sydney rozlúčili plavbou po Darling Harbour a ďalší deň sme už mali namierené na Nový Zéland.
No comments:
Post a Comment